Nie všetky baktérie predstavujú pre človeka nebezpečenstvo. Prevažná väčšina ľuďom nijako neublíži, niektoré sú dokonca zdraviu prospešné. Teda pokiaľ sa vyskytujú tam, kde majú. V prípade človeka sú vítané predovšetkým v hrubom čreve. Problém predstavujú baktérie vyskytujúce sa v pitnej vode. Medzi najznámejšie patogény, vyskytujúce sa obľubou v rozvodoch vody a ventilačných systémoch, patria baktérie Legionella pneumophila.
Charakteristika Legionelly
Legionella pneumophila je štíhla, gramnegatívne baktérie nevytvárajúce spory. Pohybuje sa pomocou bičíkov. Legionely bežne nájdeme vo vode aj v pôde. Prenášajú sa vzduchotechnikou, inhalátormi, potrubnými rozvodmi, ale aj napr. vodotrysky. K nákaze dochádza inhaláciou kontaminovaného aerosólu.
Patogenita
Legionelly vyvolávajú legionelózu – nákazu, ktorá môže mať až fatálne následky. Do dýchacích ciest sa Legionella dostáva vdýchnutím aerosólu obsahujúceho baktérie. Prenos z človeka na človeka zaznamenaný nebol.
Ochorenie prebieha v dvoch formách: ako legionárska choroba alebo ako pontiacka horúčka. Prvá forma spôsobuje akútny zápal pľúc. Postihnutý človek má teplotu, kašľa a môže sa vyskytnúť aj hnačka alebo vykašliavanie krvi. Pri komplikovanom priebehu môže dôjsť až k zlyhaniu vnútorných orgánov, obličiek a pečene.
Ochorenie sa lieči antibiotikami. Na ľahšie priebehy erytromycín a tetracyklín, v ťažších prípadoch alebo tí levofloaxín a azitromycín.
Druhá forma má miernejšie príznaky a podobá sa chrípke. K ochoreniu sú náchylnejší starší ľudia, fajčiari a osoby so zníženou imunitou. Inkubačná doba oboch foriem sa pohybuje medzi dvoma až desiatimi dňami.
Zdroje nákazy
Zdrojom nákazy môžu byť všetky systémy, v ktorých cirkuluje voda alebo vodná para. Môže byť prítomná v mnohých priemyselných vodných rozvodoch, v chladiacich vežiach, klimatizačných jednotkách, sprchových hlaviciach, fontánach atď.
Legionella sa tak veľmi úspešne adaptovala na rozvodné systémy vytvorené človekom.
Najviac sa jej darí v takých miestach, kde voda stagnuje a má teplotu 20 až 45 °C.
Výskyt Legionelly vo svete av Česku
Legionella vyvoláva pravidelne sa vyskytujúce vlny ochorenia. V 70. rokoch došlo k nákaze legionárskou chorobou v Španielsku, Filadelfii av austrálskom Melbourne. Z 80. rokov je popísaná vlna ochorenia v anglickom Stafforde alebo v austrálskom Sydney. V 90. rokoch bol zaznamenaný výskyt tejto baktérie napríklad v holandskom Bovenkarspele. V roku 2000 vypukla epidémia v nemocnici v španielskej Murcii.
Možno konštatovať, že výskytov Legionelly vo svete pribúda. Rozširuje sa kúpeľná starostlivosť, pribúdajú vodné parky, rastú administratívne budovy. Zložitosť rozvodov vody a ventilačných systémov sa zvyšuje.
Ako sa legionelly zbaviť?
Ideálne je problému už predchádzať. Teda navrhovať potrubné systémy tak, aby sa v nich legionelle nedarilo dobre. Používať také materiály, na ktorých čo najmenej priľnú nánosy a nemôžu sa na nich vytvárať biofilmy, v ktorých baktérie najčastejšie žije. Zásadné je tiež navrhovať celý systém tak, aby nedochádzalo k stagnácii vody. Žiadne tzv. mŕtve kúty.
Ako sekundárne opatrenie (keď už tam baktérie je) sa používa dávkovanie chemikálií alebo zvýšenie teploty vody (tzv. termická dezinfekcia). Ideálne je, ak existuje možnosť vodu pravidelne krátkodobo zahriať na 70 až 80 °C. To ale vždy systém neumožňuje a tak hrá prím dezinfekcia vody chemická.
Medzi chemické dezinfekcie vody radíme dezinfekciu chlórom, ozónom či tzv. chlórdioxidom. Chlór je bežná chemikália, ktorá má ale problém prenikať do biofilmov, kde sa baktérie množia. Ozón je silná chemikália, nevykazuje však reziduálne účinky a rýchlo sa rozkladá. Nepôsobia teda odľahlejšie miesta siete, kde práve legionella často žije. Idálny je teda chlórdioxid (Oxid chloričitý), ktorý preniká práve aj do biofilmov a navyše zo systému hneď nevyprchá. Veľkou výhodou je aj to, že nevytvára karcinogénne trihalogénmetány (THM) netvoria ani chlórfenoly a dioxíny.
